Říjen 2012

Cesty domov 1

16. října 2012 v 14:11 | Cruella De Vil |  Hovorím
Sadnem do takmer prázdeho autobusa úplne dozadu a sledujem, ako kvapky dažďa klopkajú na okno a vytvárajú
hmlu.
,,Páni, už som aj zabudla, aké to je, keď prší," povedala som si. ,,Po tých dlhých dňoch bez kvapky dažďa
konečne príde čas, keď si človek môže len tak sadnúť a rozmýšľať. Prší. Ach, to mi pripomína to, keď
som si ako malá hovorievala, že keď prší, niekto plače."

Tá červenovlasá pt 3.

8. října 2012 v 20:35 | Cruella De Vil |  Píšem
Vonku bola šedá hmla a slabo snežilo. Jej červené vlasy boli vločkami bieleho snehu doslova posypané,
ako koláč cukrom. Avšak ona si to ani nevšimla, pretože bola zamyslená do svojich myšlienok.
Stále myslela na ten divný sen, čo sa jej sníval. Pripadalo jej to tak realisticky. Akoby to boli jej spomienky
na minulosť, ale pamätá si na nich len matne.
Akoby toho divného pána, ktorý ju zaviedol k nej domov, poznala už celé roky. Akoby bola na jeho hlboký
hlas zvyknutá už celé roky. Pripadalo jej to divné, no nedesilo ju to, skôr ju to vzrušovalo.
Na zastávku autobusu dorazila zároveň s autobusom.

Život ako vyšitý 1.

4. října 2012 v 20:41 | Cruella De Vil |  Hovorím
Ach áno, zase vás budem otravovať tým, ako si idem vypísať svoje naivné 11 ročné srdce...
Ak dovolíte...

Zo Steanne je Cruella

1. října 2012 v 14:36 | Cruella De Vil |  Hovorím
Milí drahí aj nedrahí, čo toto čítajú pozorne, alebo tí, čo tento článok preletia očami,
chcela by som vám oznámiť, že si mením prezývku.
Zo Steanne na Cruella. Áno, presne, tá Cruella De Vil, čo nosila bielo-čierne vlasy, na červeno nalakované
nechty a kabát, tá Cruella, čo chcela všetkých 101 dalmatíncov. Och, moja obľúbená rozprávka.
A dnes, keď som ráno pozerala rozprávku 101 dalmatíncov, pripomenuli sa mi krásne zlaté časy.
Aspoň táto prezývka mi bude všetko pripomínať. Ja viem, ja viem, vôbec to nie je originálna, pretože
všetci bloggeri si vymýšľajú svoju, no skrátka musíte pochopiť, že v niektorých smeroch sa chová rovnako
ako ja.