Cesty domov 1

16. října 2012 v 14:11 | Cruella De Vil |  Hovorím
Sadnem do takmer prázdeho autobusa úplne dozadu a sledujem, ako kvapky dažďa klopkajú na okno a vytvárajú
hmlu.
,,Páni, už som aj zabudla, aké to je, keď prší," povedala som si. ,,Po tých dlhých dňoch bez kvapky dažďa
konečne príde čas, keď si človek môže len tak sadnúť a rozmýšľať. Prší. Ach, to mi pripomína to, keď
som si ako malá hovorievala, že keď prší, niekto plače."

*Dlhá prestávka*
,,Ja nikdy neplačem, keď prší. Teda, ja skoro vôbec neplačem. Predsa, dážď je ako stvorený pre plač.
V lete nikto neplače, no nie? Je to bizardné. Ako ja!"
Pozriem sa na chlapca, ktorý odháňa nevidíteľného draka. Stál pod strechou budovy a oháňal sa. Na krátko
mi to prišlo smiešne.
,,Prečo nik neplače cez leto? Zrejme preto, že v slnečnom počasí sa to ani nedá!"
*Dlhá prestávka*
Zadívala som sa na zatvorený zmrzlinový stánok. Bol taký osamotený.
,,Život je často krát ako zmrzlina- cez leto ju berieme ako samozrejmosť, a na jeseň, keď neni žiadny stánok otvorený,
chceli by sme celé kilá. Hm... To mi niečo pripomína! Akoby sa ľudia nevedeli zbaviť pocitu, že všetko čo máš,
môžeš ľahko stratiť. Škoda, že existuje nenávisť, bez nej by bol svet skvelé miesto. Pravdepodobne by sme si ani
život nevážili. Mnoho ľudí, si ho neváži, akoby bola tá osamotená duša uväznená hlboko v temnej väznici,
z ktorej niet úniku!"
Autobus vyšiel z mesta a pokračoval v ceste do mojej dedinky. Dívala som sa na pole, hoci skoro nič nebolo vidieť,
kvôli šedej hmle na oknách.
,,Cítime vzduch, no napriek tomu si to nevážime. Môžeme sa dotknúť vody, no aj to si nevážime. Máme príležitosť
cítiť, čo je láska, no ľud je sebecký, a už to berie ako samozrejmosť. Páni, niet divu, že svet je tak skazený!"
Napadne mi myšlienka, že svet je taký, aký si ho spravíme.
,,Ach, to už vystupujem? A ja len táram a táram! No, neviem, či ma niekto vypočuje, ale dočista
som si pokazila náladu! Ako vždy!"
Vystúpim. Skočím rovno do veľkej kaluže, a zašpliecham si kabát a topánky.
,,No skvelé!"

Teda, čo z môjho tárania vyplýva? Viete, ani ja sama neviem. Občas ma moje myšlienky fakt desia, neviem,
či mám dať na ne, alebo sa riadiť niečim iným (väčšinou podľa mozgu, pretože dať na myšlienky, tak je zo mňa
typická pubertiačka). Prišla som domov, sadla na posteľ, a čumela do blba si 5 minút. Potom som zasadla
pri počítač, a obnovila svoje piesne v mp3. Páni, nemôžem uveriť, že John Lennon by mal 72 rokov!

1. John Lennon- Working Class Hero.
Túto pesničku zbožňujem. Vyvoláva
vo mne toľko pocitov, ako svet samotný!

















2. David Bowie- Heroes
K tejto pesničke ma ešte dávno naviedol môj tatko, ktorý je do Bowieho blázon.
Je to jedna z mojich obľúbených, pretože...
jaani neviem prečo, proste je do Heroes!
















3. Tori Amos- Winter





















4. Tori Amos- Silent All These Years





















Cruella
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Doma Doma | Web | 16. října 2012 v 17:18 | Reagovat

Páni, tobě je jedenáct? V porovnání s mým 11 letým bratrem jsi paní spisovatelka :)). JEN TAK DÁL :)

2 Doma Doma | Web | 16. října 2012 v 18:05 | Reagovat

Většinou si nikdy nikdo nepřizná že má problém a v tom je ten zásadní PROBLÉM. Alkohol je metla lidstva.

3 Sinead Sinead | E-mail | Web | 16. října 2012 v 19:06 | Reagovat

zaujímavá autobusová úvaha, ja keď som v autobuse tak rozmýšlam nad tým čo budem jesť. Áno, som strašne "komplikovaný" človek. :D Páči sa mi ako zmýšľaš, v dnešnej dobe si málo ľudí váži tieto hodnoty. Krásne piesne, veľmi sa mi páči Winter.

4 tajomna tajomna | Web | 17. října 2012 v 11:18 | Reagovat

jo, toto zažívam vždy ked idem domov z internátu alebo zas späť na internát. skoro dve hodiny...bud sú moje myšlienky čierne ako noc alebo také optimistické a ružové, že by aj Barbie naplo z toľkej farby

5 G. Hammerlik G. Hammerlik | Web | 21. října 2012 v 17:45 | Reagovat

Toho Lennona beriem pre jeho hlas, texty a pocit, ktorý mi to dáva. Aspoň raz sa odpútam od vlastnej galaxie.
A ľudia cez leto plačú často. Veľmi často, bohvie či majú v duši zimu...?
Huh, vážiť si život je umenie. Mnohým stačí iba si ním prejsť. Ale zase stačí žiť. Netereba si vážiť niečo čo si vybudujeme mi. A predsa by sme mali...
Nenávisť. Je potrebná. Je fascinujúca. Bude tu a je tu. Bez nej by to nebolo ono. Neznášam idealizované sladké svety..tche. Zase raz premýľam.

6 Vendy Vendy | Web | 21. října 2012 v 22:39 | Reagovat

Dobré myšlenkové úlety. Zaujalo mě to o dešti a pláči. A mezitím prostřihy na pocity z deštivého počasí...
pěkné povídání.
Na videa se asi podívám zítra, Lennona mám ráda, vlastně máš tu samé dobré tipy.

7 - Fräulein Devil - Fräulein Devil | E-mail | Web | 22. října 2012 v 16:24 | Reagovat

Pre začiatok k hudbe... David! Tori! Tvoj otec má teda už len za to u mňa pár bodov sympatie. ^^
A pripájam sa k Vendy, vskutku zaujímavé myšlienkové pochody.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama